Konštitúcie

Základy rehoľnej Kongregácie Milosrdných sestier

Biskup Ján Hám z poníženosti nenapísal konštitúcie pre sestry. Prevzal ich od rehoľných sestier z Gumpendorfu. Tie mali konštitúcie s pôvodným duchom svätého Vincenta z Pauly, ale upravené arcibiskupom z Viedne. Dňa 15. septembra 1835 boli schválené pápežom Gregorom XVI.  

Ďalšie schválenia Konštitúcií: 8. marca 1938 schválil pápež Pius XI., 2. februára 1981 schválil pápež Ján Pavol II., 21. mája 1998 schválil pápež Ján Pavol II. (Generálne smernice I 1.)

V Kristovi a jeho Cirkvi 

Ježiš Kristus povolal učeníkov z Božieho ľudu svojej doby, aby ho nasledovali v práci na spáse duší. To isté volanie sa stále uskutočňuje v Cirkvi.
 
Odpoveď ľudí je rôzna podľa Božieho daru a ochoty povolaných.
  
Kristus je Cesta, Pravda a Život. Jedine On, jeho slovo a príklad, je základným zákonom milosrdných sestier.
 
Vincent z Pauly označuje život sestier ako „ustavičný obetný dar Bohu so všetkým, čo sú, aj s ich službou chudobným“.
  
Naša Kongregácia – Milosrdné sestry sv. Vincenta – satmárky – je Kongregáciou pápežského práva, v ktorej členky skladajú verejné sľuby. Sestry žijú a pracujú v duchu sv. Vincenta. Ich zvláštnym cieľom je apoštolská a charitatívna služba človeku z poverenia Cirkvi.

Duchovnosť 

Svätý Vincent z Pauly chcel zjaviť Krista prostredníctvom milosrdnej lásky rovnako veriacim ako neveriacim. Bol si vedomý, že jeho sestry sú poslané, aby prinášali Radostnú zvesť chudobným a slúžili Kristovi v tých, ktorí trpia. "Vo svetle viery poznáte, že Boží Sy, ktorý si vyvolil chudobu, sa s nami stretáva v chudobných" (sv. Vincent de Paul)  Milosrdná sestra podnecovaná Kristovou láskou (por. 2 Kor 5,14), nesie svoj podiel na kríži Pánovom a zohýna sa pod krížom brata. Život Kristov sa takto stáva jej prostredníctvom viditeľným (por. 2 Kor 4, 11).
 
Na milosrdnom Samaritánovi spoznáme mieru lásky a ochoty k sebaobetavej službe (por. Lk 10, 30). Vincent z Pauly nám svojím životom ukázal túto pohotovosť pre Krista, kedy , kde a ako On chce (por Mk 3, 13).
  
Vincentínska duchovnosť je poznačená triezvym realizmom a bezhraničnou dôverou v Boha. „Božia Prozreteľnosť nás nikdy neopustí v tých veciach, na ktoré sa podujímame pod jej vedením“  (sv. Vincent de Paul).
 
Kristus ponúka ľuďom spásu prostredníctvom svojej Cirkvi a v nej chce ďalej účinkovať. Preto si považujeme za povinnosť plniť je poslanie. Usilujeme sa poznať, kde volá Duch Svätý Cirkev v našom období. Na základe sľubu poslušnosti sme povinné voči pápežovi prijímať jeho slová a pokyny s úctou a dôverou. Aj biskupom sme povinné preukazovať úctu a poslušnosť v súlade s predpismi cirkevného práva a konštitúcií.
  
Sme členkami miestnej Cirkvi – cirkevnej obce. Podľa svojich síl sa zodpovedne zúčastňujeme na jej živote. Svätý Vincent povedal: „Sestry nech považujú prenajatú izbu za svoju celu, farský kostol za svoju kaplnku a ulice mesta za kláštorné chodby“.

Verné vincentínskemu dedičstvu, zapájame sa v rámci našich Konštitúcií do služieb miestnej Cirkvi.
Nebeskí ochrancovia Kongregácie 

Nebeskí ochrancovia Kongregácie 

Zvláštnu úctu preukazujeme hlavným nebeským patrónom našej Kongregácie: Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, svätému Jozefovi a svätému Vincentovi z Pauly.

Apoštolsko-charitatívna činnosť  

Svedectvo pre Krista 

V Kristovi a cez Krista oddávame sa Bohu, aby sme zdieľali osud ľudí, najmä chudobných a žili celkom pre nich. Preto stojíme ako milosrdné sestry uprostred sveta. „Treba sa nám darovať Bohu, aby sme slúžili chudobným v mene nášho Pána Ježiša Krista" (svätý Vincent de Paul).
 
Viac ako slovami prichádza človek ku Kristovi stretnutím sa s iným človekom, ktorý hodnoverne zjavuje Božiu lásku v každodennom živote (por. Mt 5, 16).
  
Podľa nášho konania sa pozná čo sme: či sme ľudia jednoduchí, prirodzení, pravdiví a s Bohom spojení, či sme sestry, ktoré sa usilujú zabúdať na seba, aby vo vnútornej slobode slúžili iným a stali sa všetkým všetko (por. 1 Kor 9, 22).

Spolupráca na príchode Božieho kráľovstva

Božie kráľovstvo na zemi sa začalo tým, že Kristus sa stal človekom. Sila Slova, ktoré sa stalo telom, nám žiari v ústrety zo stvorenstva.  „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva" (Kol 1, 16-17).

Každou prácou, ktorú konáme v duchu  viery  a nezištnosti, prispievame ku zdokonaleniu stvorenia (por. Rim 8,19). Naše dielo sa zapája do Kristovho vykupiteľského diela a ústi do nádeje v zdokonalenie sveta, v novú Zem. Táto pravda je pre nás prameňom najhlbšej radosti.

Žijeme s Kristom obrátené k svetu. Kdekoľvek pracuje niektorá sestra  v duchu a sile Krista a dáva lásku, prispieva k tomu, aby svet dospel  k spáse.

Z poverenia Cirkvi

Apoštolská a charitatívna činnosť patria  k samej podstate nášho rehoľného života ako posvätná služba a osobitné dielo lásky, ktoré nám zverila Cirkev a ktoré máme konať v jej mene (por PC 8). Ako Krista  poslal Otec hľadať  a zachrániť, čo bolo stratené  (por. Lk 19,10), tak aj Kristova Cirkev chce byť matkou všetkých, najmä chudobných a tých, čo potrebujú pomoc. Vo volaní doby počúva Boží hlas a snaží sa mu vyhovieť stále novými cestami. „Hľadať, stále hľadať, to je spôsob, ako poskytnúť príbytok Kristovi v tomto svete"   (Vincent z Pauly).

Aby sme dobre zabezpečili účinnú apoštolsko-charitatívnu činnosť, usilujeme sa o dobrú spoluprácu s inými rehoľnými spoločnosťami.

V ekumenickom duchu pestujeme styky s  príslušníkmi  iných  vierovyznaní.

Apoštolát a spoločný život  sa musia navzájom správne zosúladiť. Len tak sa môžu vzájomne  dopĺňať a podporovať.

Komu pomáhať

Naša služba patrí  najprv  tým,  čo  najviac  potrebujú   pomoc, bez ohľadu na národnosť, rasu, svetonázor a náboženstvo. Všetci sú nám bratia  a sestry v Kristovi. S nimi chceme žiť a zdieľať ich biedu. V nasledovaní Pána posledné miesto je naším prednostným právom. „Pre zvučné činy nachádza Boh dosť pracovníkov, ale pre nebadané pôsobenie potrebuje ich ešte mnoho"   (Vincent z Pauly).

Sledujeme predovšetkým naliehavé potreby a pomáhame tam, kde nikto nepomáha. Naša pomoc má, ak je to možné, viesť  iných  ku  svojpomoci.

Panna Mária  vzor apoštolátu

Panna Mária prijala spasiteľnú vôľu Božiu celým srdcom (LG 56).  Naše apoštolské poslanie stojí pod jej ochranou. Panna Mária je Matkou Cirkvi a našou Matkou.

V každodennom živote a v apoštolskej službe sa zameriavame stále na Pannu Máriu, na jej poslušnosť Pánovi, na jej služobnosť a na jej spolucítenie s ľudskou biedou.

Život podľa evanjeliových rád

Nasledovanie Krista

Náš život v nasledovaní Krista na ceste evanjeliových rád je darom jeho milosti a odpoveďou na volanie Božej lásky. Chce byť výrazom našej oddanosti Kristovi a  jeho dielu spásy a „zakladá sa na slove a príklade Pána“  (LG  43).

Sľuby

Sľubmi sa darujeme Kristovi pre život bez manželstva v čistote, chudobe a poslušnosti pre Kráľovstvo Božie. Táto schopnosť k nadprirodzeným veciam má základ v krste a rozhodným spôsobom vyžaduje od nás život viery, nádeje a lásky, aby sme tak svedčili o Kristovi a o jeho Kráľovstve.

Oddanie sa Kristovi svätými sľubmi nás poveruje žiť uprostred sveta,  stáť nad vecami tohto sveta a poukazovať na vyšší život vzkriesenia a dovŕšenia dokonalosti v Bohu.

Život v spoločenstve 

My všetci ako deti Božie tvoríme v Kristovi jednu rodinu, „jeho dom“ (por. Žid 3, 6)  a zodpovedáme tak najvnútornejšiemu povolaniu Cirkvi... Vo vzájomnej láske v jedinej chvále Najsvätejšej Trojice tvoríme navzájom spoločenstvo (PC 14).