Pomoc deťom v KONGU a KAMERUNE

Pomoc deťom v Kongu (Lubumbashi) a Kamerune

... v súčasnosti (august 2013) sprostredkúvame pomoc 99 chudobným deťom z Afriky (Kongo-Lubumbashi; Kamerun).  Sprostredkúvanie pomoci deťom v Afrike prostredníctvom našej rehole sa začalo uverejnením článku v našom časopise Rodina Nepoškvrnenej 5/2009.  

Pomoc 99 deťom v súčasnosti poskytuje 91 slovenských rodín. Ide o pomoc prostredníctvom duchovného sprevádzania - modlitbou, obetou a tiež finančnou pomocou, ktorá má dieťaťu pomôcť zabezpečiť výživu, zdravotnú starostlivosť a získať vzdelanie. 

Návšteva abbé Gasparda Kamandu z Demokratickej republiky Kongo (Lubumbashi) na Slovensku - júl 2012  >>>

Článok z nášho Časopisu Rodina Nepoškvrnenej - december 2009

• Prežívame Rok kňazstva, čo to pre vás znamená?

• Svätý Otec Benedikt XVI. 19. júna 2009 vyhlásil Rok kňazstva. Je zaujímavé, že práve v tomto roku 4. decembra aj ja slávim desiate výročie svojej kňazskej vysviacky. To, že slávim svoje jubileum práve v roku venovanom kňazom, má pre mňa hlboký duchovný význam a veľmi ma to zaväzuje. Oveľa viac a častejšie ako predtým si pripomínam veľkosť daru kňazstva a na druhej strane svoju nehodnosť. Som nesmierne vďačný Bohu za dar kňazstva a za to, že aj ja mám na ňom podiel.

• Aká bola vaša cesta ku kňazstvu?

• Moja cesta ku kňazstvu bola veľmi zaujímavá, dlhá, komplikovaná a môžem povedať, že aj veľmi ťažká. Povolanie ku kňazstvu som začal pociťovať ako 9-ročný chlapec. Ale muselo prejsť veľa času a musel som zdolať veľa prekážok, aby sa tento môj chlapčenský sen stal skutočnosťou, aby som sa s pomocou Božej milosti mohol stať kňazom.Všetko sa začalo v mojej rodine. Veľká vďaka patrí mojej matke, ktorá je skutočne hlboko veriaca a žije z viery. Túto vieru sa snažila od detstva vštepovať aj mne. Moja matka bola a je pre mňa vzorom živej viery. Veľkú zásluhu na tom, že som sa stal kňazom, majú aj bratia saleziáni, ktorí viedli strednú školu v mojom rodnom meste. Oni ma formovali nielen po stránke ľudskej a intelektuálnej, ale hlavne duchovnej. Aj ja som bol študentom tejto školy. Tu som zmaturoval a neskôr, po skončení univerzity, na ktorej som mohol študovať len vďaka štedrej pomoci dobrých ľudí, som niekoľko rokov aj učil francúzsky jazyk a biológiu. Myslel som si, že keď sa naplno budem venovať študentom, potlačím v sebe vnútorný hlas, ktorý ma volal ku kňazstvu. Ale nestalo sa tak. Preto som sa prihlásil do seminára, ale nezobrali ma, lebo v tom čase boli semináre v Kongu plné. Skúšal som to aj u saleziánov, ale pretože ma dobre poznali, hneď na začiatku mi povedali, že sa do ich spoločenstva nehodím.Moja túžba po kňazstve neutíchala a sestry augustiniánky, ktoré pôsobili v našej farnosti, to vedeli. Zoznámili ma s pátrom augustiniánom z Belgicka, ktorý ma potom roky duchovne viedol a veľmi mi pomáhal po každej stránke. Vstúpil som do ich spoločenstva, začal noviciát a zložil som prvé sľuby. Vnútorne som cítil, že moje miesto nie je tam. Preto som po uplynutí ročných sľubov toto spoločenstvo opustil. V roku 1980 som prišiel do Talianska. Po štyroch ťažkých rokoch sa ma ujal otec biskup Sprovieri z Beneventa. Začal som študovať teológiu a 4. decembra v roku 1999 som bol vysvätený za kňaza.

• Môžete nám trochu priblížiť situáciu v Kongu?

• Kongo je veľmi veľká krajina v Afrike. Má obrovské nerastné bohatstvo, ktoré však nie je dobre využívané. Úžitok z neho majú iba bohatí a tí, ktorí sú pri moci. Tí toto bohatstvo vymieňajú za zbrane. Tam, kde sú zbrane, je vojna, nešťastie, plač a utrpenie nevinných. Toto všetko spôsobuje chudobu a biedu mnohých. Z mnohých žien sa stávajú vdovy a z detí siroty. Väčšina ľudí žije v krajnej chudobe. Chýbajú im základné potraviny, pitná voda a nemajú kde bývať. Sú tam aj ľudia, ktorí jedia raz za tri dni. Pre nedostatok potravy, liekov a vitamínov je tam vysoká úmrtnosť dojčiat. Žena je tam ešte stále zaznávaná. Väčšina žien nevie čítať ani písať. Sú rozbehnuté viaceré projekty pomoci. Napr. začali zakladať banánovníkové plantáže, kde pracujú len ženy, predovšetkým tie, ktoré ostali samy s deťmi, pretože muži zahynuli v občianskej vojne. Okrem toho sú tu projekty na vŕtanie studní. Je to veľmi potrebné, pretože v Kongu je len málo zdravej pitnej vody. Ženy a deti nosia vodu z prameňov na hlavách niekedy aj 10 km.

• Ako vnímate túto situáciu?

• Kongo nevyhnutne potrebuje pomoc. V tejto ťažkej situácii sa snaží pomáhať aj Cirkev. Aby sa krajina mohla rozvíjať, potrebuje predovšetkým dobrú vládu a mier. Keď som odišiel do Európy, zistil som, že aj ja musím urobiť niečo pre týchto ľudí medzi ktorých som patril a stále patrím aj ja. A preto som im začal pomáhať formou adopcie na diaľku. Odkedy som kňazom, sprostredkoval som niekoľko desiatok takýchto adopcií.

• Našich čitateľov by určite zaujímalo, čo znamená adopcia na diaľku.

• Mnohým rodinám pomáha práve tento cirkevný projekt. Ide o finančnú pomoc, ktorá slúži na zabezpečenie výživy a vzdelania dieťaťa. Dieťa je takto "adoptované na diaľku". Tí, ktorí si ho adoptujú, sú s ním v písomnom kontakte. Raz za čas dostanú fotografiu dieťaťa a krátku správu o ňom. Peniaze sa posielajú priamo do Konga. Ak rodina dieťaťa nevie s peniazmi hospodáriť, peniaze spolu s nimi vyberie kňaz. Dá im len istú čiastku a ostatné odloží a dáva im to postupne tak, ako to potrebujú.

• Kto si môže takto adoptovať dieťa?

• Dieťa si môže adoptovať nielen jednotlivec alebo rodina, ale aj celé spoločenstvo, napr. ružencová ruža, celá farnosť, rehoľné spoločenstvo, môže sa spojiť viacero rodín.

• Aký je finančný príspevok a dokedy sa posiela?

• Výška príspevku nie je stanovená. Každý posiela toľko, koľko môže, väčšinou 20,- EUR na mesiac. Táto suma stačí na to, aby dieťa vyžilo a mohlo študovať.

• Do koľkých rokov sú takto deti "adoptované"?

• Nie je to ohraničené. Zväčša je to dovtedy, kým študujú. Ale to nie je podmienka. Oni sú vďační aj za to, ak im niekto pomôže rok - dva. Poznám prípady, že rodiny takouto formu pomáhali dieťaťu a keď sa ono postavilo na vlastné nohy a založilo si svoju rodinu, adoptovali si aj jeho deti ako svoje vnúčatá.

• Koľko rokov už funguje tento projekt a podľa čoho sa vyberajú deti na adopciu?

• Už od svojho detstva si pamätám, že to fungovalo. Aj ja sám som mohol študovať iba na základe toho, že si ma adoptovali na diaľku. Bolo nás pätnásť detí, teraz nás žije osem, otec mi zomrel. Dieťa na adopciu vyberá najčastejšie miestny kňaz, ktorý pozná situáciu v jednotlivých rodinách. Predovšetkým sa snažia pomôcť takým rodinám, ktoré sa okrem svojich vlastných detí starajú aj o niekoľko ďalších, ktoré sa ocitli na ulici, pretože sú siroty a nemá sa o ne kto postarať.

• Ako prijímajú rodiny takúto pomoc? Neubíja ich to, že sú na ňu odkázaní?

• Kňazi, cez ktorých to ide, sa snažia viesť ľudí k tomu, aby vedeli peniaze správne využiť, aby vedeli aj niečo ušetriť. Uvedomujú si, že bez tej pomoci by mnoho ľudí zomrelo. Stane sa, že tá pomoc príde v poslednej chvíli. Peniaze sú predovšetkým pre konkrétne dieťa. Ale ak napríklad ochorie otec, peniaze sa použijú aj na lieky pre neho. Pretože ak by otec zomrel, rodina by sa dostala do ešte ťažšej situácie. Niektoré rodiny sa pekne pozbierali. Má to aj psychologický vplyv. Neubíja ich to, ale skôr vedie k vďačnosti. Potom sa aj oni sami snažia z toho, čo majú, pomáhať iným. V Kongu je to inakšie, ako môžeme vidieť v Európe. Ľudia sú medzi sebou veľmi solidárni. Keď vidia, že niekto potrebuje pomoc, vedia sa rozdeliť aj s tou troškou, čo majú. Niektorým sa podarilo za ušetrené peniaze kúpiť pole. Stali sa nezávislými a dnes pomáhajú iným.

• Ako by sme mohli pomôcť aj my zo Slovenska? Ako by mohli pomôcť naši chorí?

• Tým najdôležitejším je, aby ste sa za ľudí v Kongu modlili. Mnohokrát má modlitba a obeta oveľa väčšiu cenu ako hmotná pomoc. Peniaze nie sú všetko, hoci sú nevyhnutné. Pán nájde rôzne spôsoby, ako ľudom pomôcť, a my môžeme túto pomoc vyprosiť. Modlitba spojená s utrpením má obrovskú hodnotu. Aj keď niekto nemôže pomôcť finančne, môže svojou modlitbou pohnúť srdce iného, kto môže poskytnúť finančnú či hmotnú pomoc. Príde napríklad nejaký odborník, ktorý im pomôže pri budovaní studní. Naši ľudia to vnímajú tak, že tohto človeka im posiela Boh.

• Ak by niekto mal záujem o adopciu na diaľku, ako to môže urobiť?

• Niekoľko detí z Konga je už adoptovaných aj na Slovensku. Tí, ktorí by mali záujem o adopciu na diaľku, môžu to urobiť aj tak, že sa prihlásia u vás (Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok, Vrícko, t. č.: 043-4901 703). Vy mi potom napíšete, že na Slovensku je záujem adoptovať si dve alebo aj viac detí. Ja vám pošlem adresy a fotografie detí aj krátku správu o nich. Tým, ktorí prejavia záujem o adopciu, poskytneme podrobné informácie o spôsobe zasielania finančných prostriedkov.

Don Constantino mohol svoje kňazské povolanie zrealizovať práve vďaka adopcii na diaľku. Je veľmi rád, ak môže aj ďalším deťom z Konga sprostredkovať takúto pomoc. Spolu s ním ďakujeme Pánovi za dar jeho kňazského povolania a vyprosujeme mu, aby ho aj naďalej verne prežíval.

Za rozhovor ďakuje
sr. M. Alžbeta

Prechod na stránku časopisu Rodina Nepoškvrnenej >>>