KONGREGÁCIA MILOSRDNÝCH SESTIER SV. VINCENTA - SATMÁROK

Zakladateľ

Dejiny

Školstvo

HOSPIC v Trenčíne

Rodina Nepoškvrnenej

Ostatná činnosť

Modlitebník

Formácia

Aktuality

Z našej tvorby

Ostatné

Informácie

 

 Sestry zo Slovenska so študentkami na hodine vareniaNavštívili sme sestry na Taiwane

V dňoch od 7. do 22. marca 2005  generálna predstavená Ružena Múdra, sr. Benedicta Raškovská a sr. Angela Brejková navštívili rehoľné sestry, ktoré založila sestra našej rehole  Milosrdných sestier sv. Vincenta Satmárok Juventia Pakózdy na Taiwane v roku 1953, po nútenom odchode z Veľkej Číny po nástupe komunizmu.

Tamojšie sestry nás s láskou prijali a pripravili bohatý program na každý deň. Navštívili sme skoro všetky ich pracoviská, školy, sestry vo farnostiach a zaujímavosti ich krajiny. V areáli Materinca, v meste Tienchung majú vlastnú budovu školy High School, ktorú navštevuje 1 500 žiakov, škôlku a internát pre dievčatá. Škola má dobré meno, dobrú úroveň. Väčšina študentov je budhistického vyznania alebo iného, nie katolíckeho. Napriek tomu sa žiaci zúčastňujú na náboženskej katolíckej výchove. Každý piatok všetci študenti majú na školskom dvore stretnutie, ktoré sa začína hymnou a spoločnou modlitbou pod vedením riaditeľa školy. I my sme boli pozvané na toto ranné stretnutie pred školou. Bolo to pre nás veľmi zaujímavé.  Tisícpäťsto študentov v uniformách bolo nastúpených v radoch ako vojsko, disciplinovane. Po odznení hymny riaditeľ školy odovzdával jednotlivým žiakom polročné vyznamenania a nasledovala modlitba. Potom nás pozvali na pódium, predstavili žiakom ako sestry rehole, z ktorej pochádzala sr. Juventia a sestru Angelu ako riaditeľku školy na Slovensku. Sestrička Ružena, generálna predstavená ich pozdravila a v krátkosti informovala o nás. Sr. Angela bola našou tlmočníčkou do angličtiny.

Na ďalšej základnej škole, v inom meste je riaditeľkou sestra Gracia, bývalá generálna predstavená, ktorá bola v r. 2005 i u nás v Ružomberku a Vrícku so  sr. Joan of Arc, terajšou generálnou predstavenou. I túto školu navštevuje asi 1 300 žiakov. Ich školy sú vyhľadávané najmä preto, že v nich vyučujú aj angličtinu už 35 rokov a majú zahraničných lektorov, zatiaľ čo na štátnych školách sa tento jazyk vyučuje iba 5 rokov. Napríklad už v škôlke majú učiteľa z Kanady. Rodičia žiakov  to veľmi preferujú.

Keď sme vstúpili do školy, už v bráne nás vítali malí žiaci s kyticami kvetov a po slovensky VITAJTE. Sr. Gracia pozvala aj televíziu a novinárov a tak ešte v ten istý večer sme boli v televízii, v hlavných večerných správach.  Sr. Gracia  nás predstavila a v krátkosti informovala o ich reholi a poslaní. Sr. Angela tiež odpovedala na otázky novinárov po anglicky. Na druhý deň v novinách na titulnej strane bola naša fotografia s dosť dlhým textom. Pre zaujímavosť - naše mená počínštili. Sr, Ružena - Ruz,. Angela -Ancila a . Benedicta- Majná.

Tamojší ľudia k nám boli milí a samozrejme predovšetkým sestričky. Je ich 56, toho roku 4 novicky zložili prvé sľuby. Dve z nich sú z Vietnamu a dve z Číny. Katolíkov je iba okolo 2 percent. Táto krajina je rozlohou menšia ako Slovensko a má vyše 22 miliónov obyvateľov. Sú väčšinou budhisti a konfúcionisti. Kresťania majú slobodu vyznania. Vláda si váži prácu misionárov a rehoľných sestier.

My sme na Taiwane okrem iného obdivovali čajové plantáže, ananásové polia, ryžové polia zaplavené vodou, z ktorej práve vykukovali zelené stebielka ryže, palmové lesy a rôzne druhy kvetov, celé záhony rododendronov už v plnom kvete, zatiaľ čo u nás „kvitol" iba sneh.

Na stravovanie sme nemali čas zvyknúť si. Je to celkom iná kuchyňa, najmä v reštauráciách, kde sme mali počas našej cesty obyčajne obedy a večere.  Keď sme sa stravovali u sestričiek, pripravili pre nás jedlo podobné nášmu. Vedeli, že sr. Juventia, ich zakladateľka si nikdy nezvykla na tamojšiu stravu. (Zomrela v roku 1991). Bola veľmi známa svojou misijnou prácou pre dobro tohto ľudu. Keď prišla z Číny na Taiwan spolu so sr. Alenou, Cyprianou a Klárou na pozvanie biskupa Kupfera, krajina bola chudobná, ľudia málo vzdelaní. Sestry, ktoré založila, začali svoju činnosť vyučovaním na škole, katechizáciou a pôsobením vo farnosti. Mali pekné výsledky. Aj vláda si cenila ich prácu. Sestra Juventia dostala vysoké štátne vyznamenanie, ešte i na jej pohrebe sa zúčastnili zástupcovia vlády. Ľudia na ňu doteraz s vďakou spomínajú.

Tu spomeniem aspoň jednu perličku. Keď sme prechádzali po hale železničnej stanice, istý muž s dieťaťom poznamenal: „Táto sestra, ukázal na sr. Benedictu, tu už pracuje dlhé roky, ale dávno som ju nevidel." Povedal to po čínsky a keďže boli s nami domáce sestry, hneď nám to preložili. Všetci sme sa zasmiali, lebo veľa sestier, ba ešte aj ľudia v kostole zdieľali tento názor, že sr. Benedicta sa veľmi podobá na sestru Juventiu.

Posledné tri dni pred odchodom sme v hlavnom meste Taipei boli hosťami našich známych taiwanských manželov Amy a Dávida. Amy bola žiačkou sestry Juventie. So sestrami udržiavala a stále udržuje dobré priateľské styky. V čase, keď jej manžel bol konzulom v Budapešti, dvakrát nás navštívili  v Ružomberku a vo Vrícku. Ostali sme s nimi v dobrom priateľstve a aj cez nich bližšie k sestrám na Taiwane. Počas trojdňového pobytu pripravili pre nás program na každý deň. Sprevádzala nás aj sr. Joan z Arc a ešte dve sestry. Bývali sme v hoteli Golden China, ale celý deň sme boli preč, vrátili sme sa až večer po 10,00 PM  Prvý deň sme navštívili National Palace Museum (národné múzeum) a výstavu výroby keramiky, Yingge Ceramics. Na druhý deň sme navštívili National Park and northen, coast of Taiwan. Posledný deň po sv. omši na kvetnú nedeľu sme boli v Taipei na 101 Financial Center, najvyššia obývaná veža na svete. Má 101 poschodí a je 508 metrov vysoká. My sme boli na 89 poschodí. Trvalo to pol minúty výťahom. Naša hostiteľka Amy oslovovala sr. Benedictu najprv Sister Mother, potom mami. Mami, are you OK? Mami no problem, atď. Starala sa o nás všetky a pre mami objednala na letisku aj wilcher,  (letiskovýá vozík) takže bolo to naozaj OK.

V Taipei je 10 katolíckych kostolov. Všímali sme si, že i keď veriacich nie je veľa, farnosť je živá. Ľudia sa pekne zapájajú do liturgie spevmi a sústredenosťou. Boli sme aj v kostole, ktorý spravujú saleziáni. V laviciach sedelo asi 15 mladých ľudí, ktorí  pripravovali liturgiu Veľkej noci. Interiéry kostolov sú väčšinou zariadené na západný spôsob, ale niekde prelínajú i prvky Orientu. Kňaz sv. omšu celebruje spôsobom ako u nás, i omšové rúcha sú také isté. Stretli sme tam dvoch misionárov z USA, jeden z nich mal obidvoch rodičov narodených na Slovensku, pri  Trenčíne, ale po slovensky už málo vedel. Obidvaja sú na Taiwane už asi 40 rokov. Teraz tam už väčšinou  pôsobia   domorodí kňazi.

Sme vďačné Bohu, že nám doprial vidieť ovocie práce našej rehoľnej sestry Juventie, ktorá svoj život zasvätila službe biednych. Podľa jej slov, ktoré povedala pred odchodom z vlasti: „chcem namaľovať obraz Ježiša v čínskych srdciach." (Študovala na maliarskej akadémii v Budapešti a namaľovala veľa obrazov. Jeden z nich sme dostali od sestier do daru.)

Vďaka Bohu a všetkým, čo nám pomáhali modlitbou a službou.

Zapísala sr. M. Benedicta

Fotografie

Komunita sestier na Taiwane

So študentkami na hodine varenia

Stretnutie a zoznámenie so študentami

Študenti pred budovou školy

Vítajú nás choré deti

Práca chorých detí v škole

Kaplnka sestier na generaláte

Maľba sr. Juventie Pákozdy

Maľba sr. Juventie Pákozdy

Maľba sr. Juventie Pákozdy

V Taiwanskom národnom parku

Pri Čínskom mori

Pagoda po zemetrasení

Pestovanie orchideí

Sr. Ružena pred misou rakov

Sr. Angela s čínskymi paličkami

Sr. Ružena, sr. Angela, sr. Benedicta - uvítanie v škole

Vyučovanie